Červen 2009

Medziľudské vzťahy

19. června 2009 v 2:03 Akože editorial:)
,,I really dont know what to do, Cicco,"zahľadím sa na svojho Talianského kamoša a hodím si do úst niekoľko ďalších kúskov ovocia marinovaného v Sangrii...
,,I am trying to do my best...they know that they can call me in the midle of the night and i wont mind and still it is not enough..."
,,You know, sometimes ,when you give people everything ,they are expecting even more..."
povie Cicco, hodí si poldecák ovocia do úst a obaja sa zahľadíme do blkotajúceho ohňa...
Tej noci sme sa snažili prísť na koreň záhade medzi ľudských vzťahov a vzhľadom na to(alebo napriek tomu) , že nám v žilách kolovala už značná dávka Sangrie, sme dokázali byť riadne kreatívni. Nebyť toho, že nás vyrušila ďalšia prichádzajúca dvojica, možno by mi pomohol prísť na niečo, čo sa ja sama snažím vyriešiť už minimálne tri mesiace...
Ako byť dobrou kamoškou? Zdá sa mi, že počas uplynulých piatich mesiacov som v rámci priateľstva narobila pár generálnych chýb...často krát máme pocit, akí sme skvelí kamoši ...máme na to milión dôvodov...staráme sa, vypočujeme problémy, radíme, poskytneme triezvy pohľad na vec...zabúdame na drobné sumičky, čo sme utratili za danú osobu a nežiadame ich späť, podelíme sa o flašu vodky hoci bola sakra drahá, niekoľko týždňov sa babreme s výrobou narodeninového darčeka, celý večer pobehujeme okolo ľudí a vyrábame im koktaily, po spoločnej večeri umyjeme riady, aby sa ostatní nenamáhali, navaríme osobe sediacej vo vašej kuchyni s pohľadom hladom zdrveného šteniatka, permanentne máme chladničku zásobenú coca colou či podobnými nezmyslami, hoci ich neradi kozumujeme, ale vieme, že osoba ,ktorá sa tu občas zjaví, nič iné nepije alebo zašívame
tričká, meníme zips na rifliach dotyčnej osoby, pretože jej ruky sú ľavé a je v tomto smere totálne bezmocná...ale čo ak to nie je dosť?!
Verili by ste, že všetko vymenované, sa dá ľahko prehliadnuť?! Že vy ste ,,zabudli" si vypýtať peniaze od kamoša za nejaký ten nákup, môže ale tiež znamenať, že on zabudol naozaj...
Že nakŕmite hladujúcu osobu sediacu vo vašej kuchyni, môžete označiť za číru slušnosť...
Že zašijete tričko, či po dvadsať minútovom boji excelentne vymeníte zips?...na to sa zabúda najľahšie...veď nikdy ste za to neospevovali vlastnú mamu, tak prečo kamoša? Že sa podelíte o nekresťansky drahú vodku...?ááále čo...veď tá flaša je na stole, aj tak by ste to sami nevypili...a čo sa to má pokaziť?! A verili by ste, že sa dá zabudnúť aj na takú vec...ako vstať o tretej v noci po 30 minútovom telefonickom rozhovore, natiahnuť si na pyžamo zimnú bundu v treskúcej zime sedieť na lavičke a hučať do zdeptanej osoby asi hodinu s omŕzajúcim zadkom, ale s nesmiernym zapálením...nechcete predsa, aby si posrala šťastie....
Všetko sa dá uhrať do autu...všetko...čo ak si daná osoba viac cení jednoduché objatie...hocikedy počas dňa....čo ak si viac cení, ak ju zavoláte na kávu alebo niečo...čo ak si viac cení fakt, že jej venujete rovnakú pozornosť aj večer na diskotéke ,napriek tomu, že ste boli spolu doteraz celý deň a chcete sa venovať aj ďalším kamošom,
a čo ak sú toto práve veci,ktoré nemáte v povahe...

Ja sa zvyčajne nevrhám ľuďom len tak okolo krku...som na to príliš uzavretá bytosť...rovnako to platí aj o vyvolávaní ľudí kamsi...ak nemám riadny plán, tak radšej čuším... súvisí to nejako s iracionálnym strachom, že si o mne dotyčná osoba pomyslí, že som nudná, alebo si myslím, že už má lepší plán, s frajerom či iným kamošom- kamoškou, alebo sa skrátka bojím odmietnutia...
Niekedy uvažujeme nad vecami až príliš veľa- Act how you feel it-povedala mi raz moja holandská kamoška Debbie, ale...zistila som ,že ak neuvažujem a jednoducho len konám...zraňujem tým ľudí...oni totiž nevidia do mojej hlavy a nevedia si vysvetliť počiny, ktoré sú občas aj mne samej záhadou...alebo si jednoducho myslia, že mi na nich nezáleží...
Ani sa nečudujem, občas som mätúca aj sama pre seba....
Keď si chcete získať a udržať priateľov, občas je treba vyvinúť kompletnú stratégiu...vtipné? Ale je to tak...ale jedna z najdôležitejších vecí je schopnosť sa otvorene porozprávať...byť ochotní a schopní...a to mne často krát chýba...

Co dokaze znicit strach?!

5. června 2009 v 14:58 Akože editorial:)
Vcera som mala moznost dost premyslat o strachu...
co vsetko dokaze znicit...co vsetko si vdaka strachu dokazeme vykreslit v hlave a znicit skor,nez sa to skutocne stalo....
abmozno by sa to ani nestalo...nebyt strachu...
strach nas zaslepuje...
strach nas nuti robit rozhodnutia,ktore by sme inak nespravili...
strach nas nuti hladat ,,bezpecie"obcas skryte v beznadeji...
strach nas nuti budovat muri okolo srdca a brani lubit...
brani citi...nielen to zle,ale aj dobre
strach z nas robi zbabelcov a obcas vrahov...vrahov dobrodrzustiev,nadeje,tuzby,priatelstva,lasky...
...zbabelych vrahov...

Vcera som napisala dva a pol stranovy list ospravedlnujuci moj strach...po dlhom case co som bola nestastna ze mi unika asi najlepsia priatelka aku som doteraz mala,som prisla na to,ze nie ona uteka mne...ale ja som bola ta co utekala,ta co budovala muri...ja...ja som bola ta,ktoru ovladal strach...potom vsetkom co som jej opakovala aby ju neovplyvnil strach zminulosti,som sa tym strachom nechala ovplynit ja sama...
som zvedava ci mi odpusti...