Listopad 2008

Báseň o princovi

30. listopadu 2008 v 19:32 | také troška naivnučké:) |  citové básne
Kdesi možno existuje,
nádejný môj princ na Ferrari červenom,
dokáže sa pobiť nielen s drakom,
ale aj nejakým tým fernetom.
Nevyčíta mi, že som mierne šialená,
pri každej mojej nezmyselnej depke,
nastaví mi ochranné ramenná.
Nepýta sa, prečo mám za nechtami tempery,
on to už totiž dávno vie,
a všetkým mojim umeleckým nezmyslom
aj keď neholduje, dobre rozumie.
Nedrží ma na reťazi,
vie že potrebujem slobodu.
Kým ja hýrim s kamoškami,
užíva si s chalanmi vlastnú pohodu.
Nevadí mu, že sa stále neusmievam,
miluje ma aj keď sa mračím,
a ja napriek tomu, že Ferrari ani nemá,
mu za veľa nádherných chvíl vďačím.

Zabudnúť?!

30. listopadu 2008 v 19:20 citové básne
Až zabudnem,
možno bude fajn,
Až zabudnem,
možno konečne nastolím raj
Až zabudnem,
nechám zabudnúť aj iných
Až zabudnem,
zabudneme na svoje viny.

Až zabudneme,
nastane ticho,
príde možno pomaly
a možno až príliš rýchlo.

Až zabudneme,
nezáleží na rýchlosti,
veci, čo nás hriali,
sme skopli do priepasti.
Preto zabudnúť nechcem! Aj za cenu bolesti!

Plešatí sú sexi:)))

30. listopadu 2008 v 17:08 Jednoducho sexy :P
Vlasy vraj spravia veľmi veľa....a je to pravda. Aj ten najsexi chlap môže vyzerať ako totálny lúzer, keď má na hlave nejakú desnú šopu a zase naopak, keď niekto nie je veľmi vydarený, schopný účes mu môže pomôcť...
Sú chlapi ktorým svedčia dlhé vlasy, sú takí , ktorím svedčia krátke vlasy a niektorým to svedčí aj bez vlasov:)))Ja nemám nejaký vyhradený vkus na účes, ale keď má niekto sexi lebku:)))idem sa rozpustiť:)))

Tu uvádzam prá príkladov chlapov, ktorí s kľudným svedomím môžu behať po svete aj bez...(vlasov samozrejme-ale možno aj niečoho iného:))

Nesmúť aj horšie bude

17. listopadu 2008 v 18:54 Akože editorial:)
,,Nesmúť,aj horšie bude,"povedala mi raz Veverka na chodbe intrákov a pokúsila sa o utešujúci úsmev. Vtedy mi to asi moc nepomohlo,rátam,že som sa trochu usmiala a ďalej sa utápala v smútku...prečo som si vtedy nezobrala jej slová k srdcu? Možno neboli až tak výstižné v danom momente , ale mala som si ich prehrávať dokola a dokola v ďaľších situáciách...snažiť sa vyťažiť z nich, čo ide a brať , že všetko je ok, lebo ono to fakt môže byť vždy horšie...
Ľudia si často myslia, že sú v strašných problémoch a často krát to tak nie je...môže ísť o zlú situáciu,ale netreba sa v nej zacykliť a všetko vzdať,lebo len vtedy sme naozaj v háji!!!
Sú ľudia,ktorí si neuvedomjú, ke´d sa veci postupne kašlú,ale možno aj trochu hej,ale neuvažujú nejak dopredu, kam to až môže zájsť, veď na čo?! Čo sa má stať , stane sa...
Ja patrím medzi ľudí, čo ešte predtým než sa začnú veci kaziť, vedia, že sa pokazia...nemôžem za to, že hneď uvažujem dopredu a môže ma sto tisíc ľudí ubezpečovať, že to tak nedopadne,ale ja viem , že áno.
na jednej strane,ok...ide o realistický pohľad na svet...na čo žiť v ilúziách ale na strane druhej-nie je lepšie žiť ďalej a nechávať dobré veci unikať postupne, než ich od začiatku všetky umrviť a v smútku si nechať pretekať život medzi prstami?! K čomu to je?! Jedine , čo všetci len budú za vami chodiť a presviedčať vás, že nemáte pravdu a vidíte všetko čierno!možno je lepšie ísť s davom a nechať si tiež nachvíľu nasadené ružové okuliare, z ktorých pomaly ale isto opadávajú kúsky skla...možno si oči pomaly zvyknú a nakoniec to nebude pre ne až taký šok, keď opadne aj posledný kúsok ....
ja som si z tých svojich ružových okuliarov vybila jedno sklo už pred rokom-rýchlo a drasticky...občas sa vraj rana má nechať dýchať...ale nepomohlo...všetci za mnou chodili, že nemám pravdu...mala som ich v tom možno nechať...vtedy som mala pocit ako mi je strašne zle, ale mala som si spomenúť na:nesmúť aj horšie bude...pretože to horšie nenechalo na seba dlho čakať...Pred nejakým časom som si vybila aj druhé sklo...a netrvalo dlho a mne blízka osoba mi strhla aj rám....za to, že som tak úporne spomínala budúcnosť, ktorá som vedela, že nastane,som ju ešte viac urýchlila a možno aj posadila na trón nenapraviteľna...možno keby som prestala jančiť...nebola by až taká krutá a nenávratná ako je....Možno by mi s tým rámom nebol vytrhnutý aj kus srdca...
Mohla som si užiť ešte skvelý čas aj keď nie úplne geniálny, a dobrý aj keď nie skvelý...mohla som vyčkať so spomienkami,kým sa všetko vráti do akého takého normálu...namiesto toho som zabila tie skvelé, dobré časy a možnú dobrú neskoršiu budúcnosť postavila do roviny : nepravdepodobné...
NESPRAVTE TAKÚ CHYBU AKO JA! ani to právo povedať:ja som to vedela,za to nestojí!!!nehovoriac o tom, že vám to nikto neuverí a všetci si budú myslieť, že ste to privolali...čo môže byť koniec koncov aj pravda-lebo je dosť možné, že ste to pri najmenšom urýchlili a zhoršili a zapečatili navždy!!!!
môcť tak vrátiť čas! Už nežijem pre budúcnosť,a už vôbec nie súčasnosť ale len spomienky....

Miles away

17. listopadu 2008 v 14:40 | Madonna |  mojaaa hudba:)
nádherná pieseň a ten text hovorí presne to,čo žial už veľmi dlhú dobu cítim. Či sa to týka mojich citov k jednej špecifickej osobe a tak isto aj jej citov ku mne.


>

Happy Birthday

1. listopadu 2008 v 18:24 Akože editorial:)
Image hosted by ImageShack

Jo, tak som si všimla,že včera mal môj blog už jeden celý rok!To sa rýmuje:))) Takže ,želám mu všetko naj a nech doňho pribúdajú len samé optimistické,úchylné a inak lahodné články...toto vonia trochou schyzofrénie,nie?!:)