1.kapitola- Všetci sa strčte!-4.časť

27. března 2008 v 11:00 |  Rád zlatého žaľuďa-moja kniha:)
,,Nič si nepamätám, sakra ja si vážne nič nepamätám...moja hlava! Čo sa sakra stalo?" ozýva sa bytom v centre Bratislavy.
Čiesi chlpaté tigrované papučky brázdia obývačku. Teda aspoň miesto, ktoré kedysi bolo obývačkou. Po zemi sú samé plastové poháre. Po stoloch tiež. Po kuchynskej linke rozsypaná škorica a rozliata tequila miešajúca sa s červeným vínom. Ale...nič nie je rozbité...to je fajn!
Zoe sa totiž zdá, že tí amatérski hokejisti im večer plánovali ukázať streľbu na bránku.
No podaktorí skutočne skórovali, ale úplne v inej oblasti.
,,Čo sa sakra stalo?"opakuje si Zoe pre seba a úpenlivo sa snaží spomenúť, kde si dala Ibuprofen.
Zrazu sa jej zdá, že začuje akési zvuky...vidí aj blikajúce svetlo. Podíde do izby, ktorú s Tomášom zvyčajne nepoužívali. Respektíve iba, keď sa pohádali, tak ho tam poslala spať na nafukovací matrac. Stisne kľučku a nakukne do pootvorených dverí.
,,Ale ahoj divožienka," uškerí sa na ňu červenovlasá hlava. Sedí na nafukovacom matraci a zírá do blikajúcej obrazovky labtopu.
,,He, pozerám Shreka, nič inteligentnejšie by som po tej včerajšej lobotómií nezvládla."usmeje sa mierne zahanbene a napoly ospravedlňujúco smerom k Zoe.
Zlatica spiaca pri Reiinych kolenách sa mierne pomrví, ale zjavne ju ani labtop ani dosť hlasný rozhovor nebudia.
,,Koľko je vôbec hodín? "zažmurká Zoe, stále sa snažiac spomenúť, kde dala Ibuprofen. Ale to nie je jediná vec, ktorú nechápe. Zjavne včera navrhla kamoškám, aby tu spali, ale ani to si nepamätá.
Ale aj tak dobre, kým tu bol Tomáš, tak tu nikdy nespali. Z nejakých záhadných príčin mu to strašne vadilo. Idiot! Bol to skrátka idiot! Dobre ,že je fuč! Pomyslí si a zahľadí sa na mierne ružovkastý pásik na prstenníku- vyrytý odtlačok od snubného prsteňa.
,,Tuším sa čuduješ, čo tu robíme? Alebo sa stále hneváš, že sme odmietli tvoje pozvanie do štvorky? "uškerí sa Rea. Vidí, že Zoe je dosť vygumovaná a určite si nič nepamätá...má sto chutí si na ňu povymýšľať tie najhoršie historky, ale ako sa tak na ňu pozerá a vzhľadom na udalosti minulých niekoľko hodín, úplne bude stačiť ako šoková terapia, keď jej objasní, čo sa stalo naozaj. Síce u Zoe, jeden nikdy nevie...
Poťuká po labtope, aby sa obrazovka ukazujúca cválajúceho a spievajúceho oslíka zmenšila a pozrie na hodinky.
,,Je pol piatej, "povie smerom k Rei a definitívne vypne film. Sakra, má toľko otázok a toľko vecí, s ktorými by do nej chcela rýpať...
,,Čo sa včera stalo?" zamrmle mierne zamračene Zoe. ,,Zola je mŕtva? "zahľadí sa na blonďavú kamošku a pritom sa sama diví ,čo povedala. ,,Zola! Hej, to je dobré...lepšie ako Zlatica a na rozdiel od prezývky,, Goldie "toto by sa jej mohlo páčiť! Ja mám ráno normálne dobré nápady!" vyškerí sa čiernovláska a ponaťahuje sa.
Jej nadšenie z vlastného objavu však pominie, keď si všimne, že Rea statne bojuje, aby od smiechu neprehltla podušku. Sedí v klbku na vzduchovom vankúši a od smiechu ním maximálne natriasa na čo sa zobudí aj ,,novopokrstená" Zola.
,,Hm, koľko je hodín?" zazrie na baby a opäť zaborí hlavu do útrob matraca.
,,To nie je podstatné!" odbije ju mierne nervózna Zoe. ,,Čo sa rehoceš? Hej !To fakt nie je vtipné!
Čo sa stalo?" kňučí nervózne si žmoliac koniec kratučkého tielka.
,,Ty si fakt toho veľa nepamätáš! "zazubí sa Rea a zdvihne sa z matracu na čo Zolu poriadne nadhodí, ale tá akoby si to ani nevšimla a spí kľudne ďalej. Zdá sa, že tých pätnásť tequíl, čo včera vypila, robí divy.
,,Hej, ja..."chce čosi povedať Zoe, ale zrazu sa zasekne. Pustí koniec trička a začne civieť do prázdna. Má to pred sebou...mierne rozmazané, ale predsa...sedí na gauči a kričí po akejsi drobnej postave: Zlata, Zala...Zola...a v tom sa začne strašne rehotať...Super- takže v tom nebola žiadna originalita, žiadna nadpriemerná kreativita mozgu...iba opilecké žvatlanie a popletený jazyk, keď chcela, aby jej kamoška podala ďalšiu fľašu vína!
,,Hmmm...tuším sa ti rozvidnieva..."uškerí sa Rea. Tuším konečne nastal čas, kedy môže začať do Zoe rýpať! Už sa jej pomaly rozvidnieva! Eh, bude sranda! Chystá sa nadýchnuť a spustiť spŕšku sprostých poznámok, je si totiž plne vedomá, že zo včerajška si pamätá najviac, i keď tiež nie úplne všetko...,už-už chce otvoriť ústa , keď sa Zoe zrazu strhne a vybehne z izby...
,,Moment," chce za sebou zabuchnúť dvere, ale aj tak sa jej to na radosť Rei nepodarí.
Cez obývačku totiž prebehol akýsi zadok v čiernych lesklých trenkách a zdá sa, že vychádzal zo Zoinej izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 °TorturedTesticles° °TorturedTesticles° | Web | 28. března 2008 v 20:16 | Reagovat

ejha je to dobre dufam ze to aspon dopises ked uz knizku z toho neplanujes x) zelam vela inspiracie x)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama