Pravda alebo fikcia?

11. prosince 2010 v 21:42 |  Akože editorial:)
Musí vždy všetko dobré byť na niečo zlé? Musí byť všetko čo sa zdá až príliš dobré skutočne mať nejaký háčik?...
...a tak som dostala sms-ku, ktorá bola určená inej...
Že by sa potvrdilo to čo som si myslela? bol až príliš pekný, milý , zábavný, galantný...na to aby bol skutočný?A ten veľký otáznik-prečo sa na mňa pozerá ako na niečo úžasné a jedinečné doplnil výkričník a odpoveď...nie si až tak jedinečná...
Ráno pošlem sms a dostanem odpoveď o pár hodín...neprekvapí ma to...vždy má veľa práce, učenia a neviem čoho...ale prekvapilo ma že bola po holandsky...a vôbec nie určená pre mňa...
,,Ako vždy si myslíš, len to najhoršie..."napíše...
,,Myslel som si že som dokázal, že som iný...myslel som si že ty už nemáš záujem..."napíše o pár minút...
,,Veľmi rád by som dokázal, že sa vo mne mýliš..."napíše ako jednu z posledných sms...
a ja neviem, čo mám robiť.....

A ešte ma doráža že jednu z mojich kedysi naj kamošiek to vôbec neserie....
 

Holandsko :)

2. prosince 2010 v 19:31 |  Akože editorial:)
A tak si sedim po dobre vykonanaje práci- povysávala a umyla som dlážky v celom dome,dokonca aj nábytok som si  poposúvala sama, lebo Ula bola v škole a moja nemecká spolubývajúca,keď zbadala na čo sa chystám, mi len oznámila, že ide do svojej izby a počká tam,dokým sa nevráti Ula a nezapojí internet...tak aspoň som urobila poriadok v dome,keď už v hlave mám bordel:Čo je sakra také zaujímavé na hádzaní plastových fliaš?Možno by to vedel vyvsetliť Andy s Laurensom-moji spolužiaci, ktorí každú prestávku trávia tým , že hádžu plastové fľaše na stôl,či smetiak,alebo bicykel s cieľom "postaviť ju do vzpriamenej polohy"....musím uznať, že sa im začína dariť!aj keď mám v hlave stále to veľké: ,,Čo do riti...?!"vždy ,keď ich vidím pri ich obľúbenom "športe".

Po fyzicky náročnej ceste na disko(fakt nie je ľahké sedieť bokom na zadnom nosiči bicykla, ktorý sa extrémne hýbe a nesie vás cez rôzne retardéry a obruvníky) som sa zase raz aspoň nachvíľu ocitla uprostred "juchania" na holandské songy , ktoré väčšinou znejú niečo ako: ,,lala jajdy jajdy  chroch chroch johohoho!" ...a tu sa vyskytnú vždy dve možné situácie:1. vždy je tu nejaký holandský týpek, ktorý ma schmatne za ramená a očakáva že budem jajdákať,chrochkať a johohákať s ním a celým zbytkom baru, alebo2. sa ocitnem v kruhu holanďanov, ktorí mi jajdákajú, chrochkajú a johohákajú text do tváre so strašným potešením, že nerozumiem ani f a môžu mi tak , rozprávať o slobodnej krajine,vyznávať lásku, zvolávať ma do tanca či  pivo-okolo toho sa väčšinou tie texty točia.......krásne je keď poviete: sorry, english? a človek vám ešte s väčšou radosťou začne čosi chrochtať do tváre...niekedy je dobré, že ma Debbie naučila : bek hauen(netuším ako sa to píše,ale moja výslovnosť je dobrá-drž hubu!)Myslím,že do svojej knihy(už mám 8 potencinálnych čitateľov:D) pridám zmienku o holandských kroketách...už ste niekedy jedli vysmaženú rybaciu pastu

Túlavé kote v zemi trávy a syra

15. září 2010 v 20:32 |  Akože editorial:)
Tak a som tu....Už týždeň a čosi....
Počasie je zatiaľ ok-teda nato, že som v Holandsku je úplne nádherné a geniálne...snažím sa prísť na koreň Holandskej kultúre...resp na koreň kultúre, kde bicykel je viac ako auto, krik viac ako ticho, priamosť bežnejšia ako sústrastné mlčanie, byty  skôr pozliepané z rôznych kusov už vyhodeného a storazy použitého nábytku a šialených ľudí bežnejšie ako zo slušných školákov v IKEA postielkach....a tráva menším prehreškom ako poriadna dávka chlastu...

A tam vám najskôr na konci uvítacieho týždňa dajú do ruky poriadny šanón materiálu na čítanie a pochopenie a následne vás opijú....priamo v škole...

Asi o tom napíšem knihu...ale kto by to čítal? neviem
 


Túlavé kote

21. července 2010 v 19:54 |  Akože editorial:)
Tak, slečna Andyabla by sa nám opäť raz vydala na cestu dalekú a hlavne dlhú, tento krát...Po dlhom boji, snažení miliónoch blbých brigád za účelom zarobenia si kešov na prihlášky, úradné preklady diplomu, anglický certifikát...biflení sa na anglický certifikát a po značnom tlaku na jeho zloženie, krvopotnom skladaní motivačných listov a jednom anglickom pohovore cez telefón...nakoniec sa mi ocitlo na stole pár krásnych listov a v mailboxe tie najkrajšie maily aké som zatiaľ videla. Príjimacie listy z Brusellu a z Holandska-z Nijmegenu a Bredy...
Úsmev sa mi roztiekol až za uši ale nastal ďalší problém-financie...po týždňoch márnej snahy hľadanie grantov prišli dni plné sĺz ˇ...
napokon sa keď bolo už skutočne za 5 minút 12(musela som urýchlene odpísať či beriem alebo nie zajednanú izbu-inak by mi hrozila pokuta) prišla spása v podobe pôžičky od mojich rodičov-jeeeeeej:D
ale stále vysia v hlave otázniky:zvládnem taký ťažký program? môžem sa toľko zadĺžiť? a trafím ja vôbec sama na ubytovacie?!

Snad coskoro:)

12. dubna 2010 v 23:52 |  Akože editorial:)
Ah jo,momentalne mam plne ruky prace so skolou ale snad coskoro dam uz cosi dokopy...aspon nejake svoje texty a basne aaaah jo

Myšlienka

11. listopadu 2009 v 14:53 |  Akože editorial:)
There is always more than one side of the story, the way how you read it, influences the way how it will continue.
Vždy existuje viac ako jedna strana príbehu,spôsob, akým ho čítaš, ovplyvní ako bude pokračovať...

Myšlienka niekoľkých dní

26. října 2009 v 18:22 |  Akože editorial:)
Čo nečakáš to sa stane!

Niekedy sú najväčšie priania dielom náhody a niekedy sme len nevideli,že už sa blížia:D...

Prajem všetkým zo srdca,aby im vyšli ich najúpenlivejšie želania...aby zažili ten krásny pocit,ktorý mám teraz občas ja!

Myslienka dna

4. října 2009 v 19:16 |  Akože editorial:)
:(((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((
Niekedy odpoved ktoru sme najskor nechceli pocut,je lepsia ako ziadna!!!
:((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((

Confused

1. října 2009 v 20:10 |  citové básne
Closed eyes
which cannot see
closed ears
which cannot hear
tired mind
which doesnt know
and empty hands
which cannot hold
...confused heart
feeling so much
languishing for one single touch

Čo vám je?!

1. října 2009 v 20:01 |  Akože editorial:)
Básnička pre moje podaktoré chutné spolužiačky!!!

Rozmýšľam nad svetom
a nechápem nič,
len moje ústa sa krivia,
tak sa spamätaj a krič!
Čo sa všetkým do riti stalo?!
Čím som ich ja zradila,
že všetky ich sympatie,
som koniec koncov zabila?!
Je to v mojom výraz?
v mojich očiach či gestách,
alebo snáď moje oblečenie ich prinútilo,
baviť sa so mnou prestať?!
Alebo pomätenie mysle
vymazalo,čo sme spolu prežili...
tak čím som teda sakra vinná,
že dobré vzťahy zvraždili?!

Kam dál